Statik a maratónec Ing. Ján Hazucha

Ján Hazucha získal striebornú medailu na tohtoročnom maratóne v rámci veteránskych majstrovstiev sveta v Londýne v kategórii 75 až 79-ročných účastníkov. Ján Hazucha začal s behom ako 45-ročný a po  prestávke sa ako 55-ročný vrátil k behu a k maratónom. Vo svojej vekovej kategórii sa zaradil k najlepším na svete, keďže vyhral všetkých šesť elitných svetových maratónov - v Berlíne, Londýne, Chicagu, Bostone, New Yorku a v Tokiu. Dnes má zabehnutých už 117 maratónov. Stále je aj pracovne aktívny, ako autorizovaný stavebný inžinier sa špecializuje na statiku stavieb.

Behať ste začali, keď ste mali 45 rokov. Robili ste predtým aj nejaký iný šport?

V tom čase - koncom osemdesiatych rokov už boli v okolí populárne rôzne bežecké preteky pre verejnosť, tak to zlákalo aj mňa. Vyrastal som na dedine (Lieskovec pri Zvolene) a ako všetci chlapci sme boli stále von, hrali sme futbal ako žiaci a dorastenci, aj organizovane. Počas vysokoškolského štúdia v Bratislave na Stavebnej fakulte SVŠT som sa v roku 1962 prihlásil do horolezeckého oddielu a tomu som sa venoval veľmi seriózne. Vo Vysokých Tatrách mám okolo 250 horolezeckých výstupov v lete aj v zime a neskôr v r. 1969 až 1976 viackrát aj v Alpách, na Kaukaze aj Pamíre. Bol som členom slovenského a v r. 1971 až 1974 aj československého horolezeckého výberového družstva. Vo Zvolene som obnovil horolezecký oddiel, ktorého som bol predsedom vyše 15 rokov. Tréningovo som si niekedy zabehol, ale hlavne v zime na bežkách. Od roku 1974 sa koná v zime beh na lyžiach – Biela stopa, tohto roku bol 48. ročník a ja ako jediný som sa zúčastnil všetkých ročníkov (2 neboli pre nedostatok snehu). Príprava na zimnú sezónu bol tiež jeden z dôvodov, prečo som začal pravidelne ako 45-ročný behávať celoročne. 

Máte svoju bežeckú partiu, s ktorou sa navzájom potiahnete a povzbudzujete alebo behávate sám?

Mimo pretekov behávam len sám. Nie som závislý na nikom, idem behať, kedy sa mi dá a kde chcem.

Prečo ste sa rozhodli práve pre beh a maratóny?

Beh je najjednoduchší šport a pohyb človek potrebuje. S výkonnostným horolezectvom som postupne skončil kvôli zamestnaniu a rodine. Moji známi, kamaráti, začali behávať po rôznych pretekoch, tak som to skúsil aj ja. U nás vo Zvolene sa  v septembri 1988 tiež bežal maratón, tak po kratšej letnej príprave som sa prihlásil aj ja. O rok som ho zasa zabehol v lepšom čase a v roku 1990 bol 5. zvolenský maratón môj 3. a podarilo sa mi ho zabehnúť ako 47-ročnému pod 3 hodiny, čo je môj najlepší čas. Potom, po zmene režimu, prišli rôzne starosti v zamestnaní, aj tragédia v rodine, tak som maratóny nebehal. Až v roku 1998 som po kratšej príprave zabehol v Košiciach môj 4. maratón a odvtedy už behám stále.

Ako sa pripravujete na maratón, čo to všetko obnáša?

Teraz behávam celoročne, zúčastňujem sa aj kratších pretekov. Mesačne nabehám  180 až do 200 km. Behávam asi 3-krát do týždňa a pomedzi to si 2 až 3-krát zaplávam. Každé ráno mám taký kratší domáci telocvik, pretože maratón to nie je len beh nohami, ale tam musí zabrať poriadne celé telo.

Čo Vám dáva šport a čo pre Vás znamená beh?  

Vďaka športovaniu sa cítim telesne aj duševne zdravší, mladší. Ako povedal známy pražský kardiológ, tiež bežec, MUDr. Jan Pirk: beh nepridáva roky k životu, ale kvalitnejší život k rokom. Pri behu si oddýchnem hlavne psychicky.

Ako vyzerá Váš  bežný deň?

Ako som spomínal, ráno mám takú posilňovaciu zostavu ( 3- 4 krát v týždni), cvičenia na celé telo za 30 minút. Raňajky mám dosť výdatné, chlieb s ovčou bryndzou a veľa zeleniny. Do kancelárie a vôbec po Zvolene sa pohybujem výlučne na starom bicykli. V kancelárii som tak do cca 13 hodiny, teraz keď sú obmedzenia pracujem viac doma a do kancelárie idem podvečer. Cestou domov niečo nakúpim, obedujem doma niekedy spolu s manželkou, ale keď prídem neskôr, tak sám. Podvečer idem behať 10 až 15 km. Sú to rôzne trasy, po rovine, do terénu, do lesa, niekedy aj na tartanovú dráhu. Všetko to mám na dosah, aj keď bývame blízko námestia. Alebo idem k večeru na plaváreň, kde je 25 m bazén a odplávam 1,5 až 2 km. Tiež je blízko, bicyklom do 5 minút. Výhoda je, že tu vo Zvolene nestratím dopravou žiadny čas. Niekedy ideme s manželkou na bicykle 1 až 2 hodiny. Občas dáme aj chôdzu s paličkami na Pustý hrad. Aktuálne je to horšie, plavárne sú zatvorené, aj v behaní sú to menšie objemy.

Stále ste aktívny aj v práci, čomu sa venujete?

som autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb - pozemných. V auguste uplynulo 54 rokov ako som nastúpil po vojenčine do Stavoprojektu a som v tej budove doteraz. Oproti minulosti terajšia moja činnosť je tak na polovici výkonov oproti minulosti.  Do veľkých stavieb sa už nepúšťam. Najviac sú to stavebné úpravy v rodinných domoch, bytových domoch, bytoch, poradenstvo a statické posudky pri prestavbách, poruchách stavieb.  Napríklad tento rok sa riešila už 3. etapa rekonštrukcie, obnovy a modernizácie 90 ročnej budovy Krajskej knižnice Ľ. Štúra vo Zvolene.

Máte kamarátov, rovesníkov, ktorí majú taký životný štýl ako Vy?

Aj tu vo Zvolene žije kamarát, ktorý mal v auguste 80 rokov a stále behá v rámci svojich možností na pretekoch v okolí. V Bratislave mám dobrého kamaráta, tiež stavebného inžiniera „vodára“ - Vilka Nováka, ktorý je o rok starší odo mňa a na polmaratóne ma dokáže predbehnúť. No, v tomto veku sú to už na Slovensku výnimoční bežci. Ale my bežci sme priatelia bez rozdielu veku.

Ako zvládate krízu počas maratónu?

Ja sa kríze snažím vyhnúť. Mesiac pred maratónom trénujem aj dlhšie behy, minimálne v dĺžke polmaratónu. Viem odhadnúť svoju kondíciu a podľa toho zvolím v maratóne tempo, ktoré by malo byť rovnomerné od začiatku až do konca, kde samozrejme dobieham na doraz z posledných síl. Keďže maratón bežím cez 3 a pol hodiny, tak energia, ktorú mám z jedla pred maratónom nevystačí, a preto ju musím dopĺňať tak od polovice trasy energetickými gélmi, ktoré mám v ľadvinke  3 – 4 kusy. Veľmi dôležitý je pitný režim pred pretekmi a počas pretekov. Každých 5 km sú občerstvovacie stanice, kde je voda a iontové nápoje. Keď toto všetko dôsledne dodržím, tak sa tomu dá vyhnúť, ale keď sa to zanedbá, tak po 30 – 35 kilometri príde kríza z nedostatku energie a tekutín. Teraz v Londýne sa mi to stalo, keď som sa počas behu kutral v ľadvinke, na spodku som ju prederavil a dva posledné gély som po 30 km stratil a veru do cieľa som bojoval a neudržal si plánované tempo.

Máte pred pretekmi prispôsobenú stravu, čoho všetkého sa „musíte“ vzdať?

My nie sme vegetariáni. Stravujem sa normálne, doma pripravuje na obed manželka často aj mäsité jedlá. Ale 2- 3 dni pred maratónom sa už snažím jesť bezmäsitú stravu bohatú na sacharidy, t.j. cestoviny a kaše, väčšinou ovsenú a pohánkovú. To jem aj ráno min. 2 hodiny pred štartom. Stále musím doplňovať tekutiny, minerály, najmä  magnézium.

Ako vníma Vaša rodina Vašu záľubu?

Žijeme spolu len s manželkou, dvaja synovia s rodinami sú vzdialení. Je to dosť náročné pre manželku, lebo pre moju prácu a šport nám zostáva málo času na spoločné aktivity. Ale manželka mala a stále má dobrý vzťah k športu, chodí aj ona cvičiť a spolu sa snažíme robiť turistiku, občas na bicykle, v lete plávať, v zime chodíme na bežky. Pravidelne so mnou chodí na maratóny do Košíc a do Prahy, kde žijú jej bratia s rodinami, takže tam mám pri maratóne veľký fanklub (v Košiciach asi 17-krát a v Prahe 13-krát).

Vaše deti tiež s láskou športujú a sú na tom podobne ako Vy?

My sme ako rodina chodili stále von do prírody, v lete na kúpaliská, jazerá, turistiku, v zime zjazdové a bežecké lyžovanie. Keď synovia dospeli, spolu sme v zime robili skialpinizmus. Stredný syn Miroslav (autorizovaný architekt) sa ako dorastenec venoval cestnej cyklistike a robí to aj teraz so svojou rodinou. Jeho dve dcéry a naše vnučky, staršia Líza začínala s plávaním a neskôr ako žiačka a dorastenka robila triatlon a duatlon (majsterka Európy). Posledné roky sa venuje ľahkej atletike a je juniorská majsterka Slovenska na 1500 a 3000 metrov. Najmladší syn Juraj (tiež autorizovaný stavebný inžinier) žije v Čechách pri Brne. Ako žiak trénoval a hrával  tenis, potom, ako dorastenec, basketbal. Na vysokej škole sa venoval tiež horolezectvu. Teraz sa ako stavebný inžinier venuje drevostavbám – pasívnym domom, celý deň je na stavbách, ale cez víkendy hrá v okresnej súťaži za obec stolný tenis.

Čo by ste odkázali dnešným mladým ľuďom?

Aby si rozhodne našli čas na hocijakú športovú aktivitu. Je to najlepšia investícia do svojho telesného a duševného zdravia. Behanie je ten najjednoduchší a najlacnejší šport, ktorému sa na celom svete venuje čoraz viac ľudí.

Plánujete aj ďalší maratón?

Ak ma nepostihnú nejaké zdravotné problémy, tak by som chcel aj v budúcom roku odbehnúť zopár polmaratónov alebo maratónov. Ťažko je plánovať, veď aj tento rok sa pre covid niektoré nekonali, alebo prekladali. Zase by som rád  bežal maratón v máji v Prahe, v auguste v Rajci a v októbri v Košiciach, čo pokladám za akúsi povinnosť každého slovenského maratónca.

Ďakujeme Vám za rozhovor a prajeme ešte pevné zdravie a veľa síl na ďalšie víťazstvá.